Veľký návod pre nováčikov: Ako prežiť letný hudobný festival

Festivaly majú pravidlá

Veci, ktoré sa netolerujú na žiadnej verejnej akcii sú, dosť jasné. Ale aj tak si pripomeňme – drogy, chemikálie, zbrane, nože či neznáme látky? Voči takémuto kontrabandu majú organizátori nulovú toleranciu. To platí aj o pyrotechnike alebo aj sklenených fľašiach či plechovkách. Pri vstupe vás pokojne stopnú aj s dáždnikom, ale čokoľvek iným, čo vyzerá ostro/nebezpečne (hoci také tyčky do stanu človek v stanovom mestečku potrebuje).
Každému musí byť jasné, že sa nesmú zapaľovať otvorené ohne alebo púšťať psov „zabehať si“ bez vôdzky či náhubku (psy sú ostatne, väčšinou povolení len v stanovom mestečku – do areálu s hudobnou produkciou ich nepustia a ony by z toho hluku aj tak neboli nadšení). Vyvolávanie konfliktov alebo bitiek vás môže stáť vykázanie von bez nároku na vrátenie peňazí.
Oficiálne sa často nesmie nosiť ani vlastný alkohol. I keď sa to zrejme nikdy nebude dodržiavať, argument, že „iní predsa majú tiež fľaše“ pred SBSkárom, ktorý vás práve prichytil neobstojí. Správajte sa ohľaduplne, utrácajte peniaze u stánkarov a nikto vám nebude robiť problémy. Je to zvláštne, ale na festivaloch okrem oficiálnych platia často aj nepísané pravidlá (slušný človek by nemal báť ničoho). Alkohol pod 18 rokov je, prirodzene, zakázaný tiež. Aj fajčenie v stanoch alebo pod prístreškami.
Ďaľším pravidlom, ktoré sa občas obchádza a pritom by sa nemalo, je nosenie kamier alebo fotoaprátov. Zakázané to je – ale v 21. storočí, keď má každý človek na telefóne obe veci… v areále sa nachádzajú desiatky tisíc kamier a fotoaparátov. Rieši sa to tak, že oficiálne sú zakázané „profesionálne“ prístroje, resp. dovolené sú len pre akreditovaných novinárov. Čo je to ale profesionálny a spotrebiteľský prístroj? Profesionálnemu môžete nasadiť ľubovoľý (tele)objektív, má citlivý čip, takže fotí výborne aj v noci atď. Ale už dlhé roky stretávate návštevníkov, ktorí majú na krku (nieže v batohu) lepší fotoaprát. Technika sa zlepšuje, pravidlá sú trochu pozadu. Trebárs pravidlo, nenoste do areálu audionahrávač, je dnes už asi nerealizovateľná, keďže každý jeden telefón má v sebe diktafón, aj keď o ňom majiteľ nevie.
Pointa je vždy jedna a tá istá – nefoťte muzikantov, ale bavte sa. Neblýskajte na pódium, neobťažujte ostatných zavadzaním pri hľadaní záberov. Ako nepríjemne sa musia cítiť muzikanti, keď ich pri koncentrácii ruší tisícka rúk s mobilmi a cvakanie bleskami do tváre? Foťte radšej kamarátov a nerobte si biznis, na ktorom ste sa nedohodli s organizátormi – a budete v pohode.
Parkovanie, stanovanie… na všetko sú presne vymedzené miesta. Nemali by ste stanovať na parkovisku. Rovnako ako vchádzať sa má iba cez oficiálny vchod. Preliezať plot je veľmi vážny priestupok a boli sme už svedkami, že trestom nemusí byť len vykázanie z festivalu ochrankármi, ale aj horšia nepríjemnosť. Vydávať sa za akreditovaného novinára patrí tiež k tým horším porušeniam pravidiel. Treba mať vždy pri sebe hlavné doklady – občiansky preukaz a zdravotnú kartičku.
Každý má mať na ruke pásku, ktorú vymenil za lístok. Bez pásky si môžete tak kúpiť ďaľší lístok. Argumenty o strate sa určite nepríjímajú – ten kúsok plastu vám na ruke pokojne prežije aj rok, je veľmi odolný. Náramok je vlastne cenina, takže je zakázané ho akokoľvek upravovať. Jeden festival môže mať aj desať farebných verzií – takže rešpektujte čas a priestor, ku ktorému sa vzťahuje vaše oprávnenie na náramku. Ak ste si kúpili lístok len na 1 deň, nečudujte sa, ak vás na druhý deň vypoklonkujú za bránu.
Organizátori sa musia ochrániť aj proti obvineniam, že sú zodpovední za krádeže – nie veru, za všetky svoje veci ste si zodpovední len vy, návštevníci. Ošetrené majú aj prehliadky pri vstupe do areálu – SBS má naozaj právo hľadať u vás nebezpečné predmety. Môžu vás tiež vyviesť z areálu alebo vykázať von váš majetok (stan). To sa, samozrejme, udeje len naozaj v najhoršom, keď sa návštevník vyslovene nevie vpratať do kože.
Zdravotníci sú tam pre vás, ale nemali by ste ich služby zneužívať, čo keď ich niekto potrebuje naozaj. V ich chladničke sa dajú uskladniť lieky. Za úrazy si človek môže sám – ak vymýšľa. Vyslovene zakázané býva skákanie do davu alebo „plávanie“ po rukách. Vieme, ale že v minulosti došlo k úmrtiam aj bez pričinenia návštevníka – smutná udalosť, keď búrka zvalila stan na Pohode. Pristavená cisterna je na osvieženie, alebo opláchnutie, nie na hranie sa s vodou.

Zopár rád nikoho nezabije

Prvá rada sa týka časového obdobia dlhú dobu pred festivalom. Ak viete, že budete mať čas, a že niekam určite chcete ísť a nebudete mať vtedy inú robotu – kúpte si lístok dopredu. Limitované zľavy „dopredu“ majú drsné rozdiely v cene predtým a na mieste. Časom to zdražuje a zdražuje – však to poznáte. Ak vám do toho aj napokon aj niečo vojde, vždy sa dá lístok posunúť nejakému známemu. Rady ohľadom kúpy „na čiernom trhu“ vám dávať nebudeme, keďže to nie je legálne.
S kým a ako cestovať? To už má každý individuále, záleží na vašom okolí a možnostiach, ale neradíme vám ísť na nejaký fest osamote, aj keď tam zrovna vystupuje vami vysnívaná legenda… my sme si to už skúsili – a je to nuda. Vlaky a skladačky v prepchatých autách sú cenovo výhodné, preplnený autobus nepríjemný (na Topfeste mali minulý rok autobus zo stanice na letisko za Piešťanmi, ktorý páchol, ako keby v ňom nonstop flámovalo tristo opilcov 🙂 Tešíme sa aj tento rok). Najhoršie sú taxíky – pri veľkých akciách sa zlietnu, ale slovenskí taxikári sú duše v pokušení, občas využijú to, že ste cudzí, nezorientovaní, alebo opitý a vyrúbia vám k zmluvnej cene domáci príplatok. S nimi je vždy najlepšie sa dohodnúť dopredu, aby na konci cesty nebolo prekvapenie. 3
Prvá vec po príchode – postavte si hneď stan. Poznáte tie fotky na nete, kde si okolidúci fotia opilcov ako vo všelijakých smiešnych joga pózach ležia na neúspešne vztýčenej plachte s porozhadovanými tyčkami a potrhanými gumičkami? Hahaha, tie sú veľmi dobré, ale fakt, v noci sa stan stavia ťažko. Stan sa zíde, ak v júli nadránom udrie 5 stupňov nad nulou – aj také sa stáva.
A určite si urobte plán dopredu. Rok čo rok plno ľudí zisťuje, že z festu, kde vystupovala stovka kapiel, vlastne nič nevideli. Užívať si leto s kamošmi je fajn, ale za cenu toho lístka sa zíde vidieť nejakého toho slávneho Jožka, ktorý priletel až z New Yorku. V cene lístka vám dajú bulletin s podrobnými informáciami, rozvrhom a plánikom. Napriek tomu sa nám niektoré legendárne miesta dodnes nepodarilo objaviť. Začať zistovať, kde hrá náš vyvolený 5 minút pred začiatkom je zlý nápad. Veľké festivaly nie sú obecné slávnosti v Hornej Dolnej a dosť presne sa držia rozvrhu.
Plánovať sa zíde aj taká banalita ako je vykonávanie potreby. Je to hlúposť, že… až kým vás to naozaj neprikvačí a nestane sa z toho najdôležitejšia vec na svete. Veľký festival zadováži stovky prenosných Toi-Toi toaletiet, ale v určitých momentoch sú pred nimi obrovské zástupy. Najmä pred dámskymi, lebo muži to majú jednoduchšie, že. Je to trošku nechutné, ale sloboda je sloboda, už tisícročia kľaje oči, tým čo ju nemajú. Sú ľudia, ktorým to proste nejde v tenučkej búdke, kde vás pred dverami, ktoré sa nedajú zatvoriť, počúva 20 čakajúcich a predchádzajúci návštevník sa netrafil do misy. Vyložiť náklad vietnamských rezancov pokojne a bez stresu na kraji parkoviska, keď sú všetci na koncerte, má svoje čaro. Ako povedal jeden herec z Národného divadla, niet nad prázdne črevá a čisté ruky.
Videli ste už na internete sociologické pokusy, keď sa nejakí cudzí ľudia postavia do náhodného radu bárskde a nič netušiaci príchodiaci sa zvyknúť postaviť za nich ako barany? Zvláštne, že to občas funguje tak aj na festivaloch. Do areálu je viac vránic, pri jednej sa tlačí tisícka nedočkavcov, druhá zíva prázdnotou… Do jedného vstupného koridoru sa každý pchá, druhý je voľný ako diaľnica. Funguje to aj pri pivných pípach. Ľudia stoja pri štyroch stánkoch, pričom nejaký piaty o 20 metrov nemá zakázníkov… asi si všetci myslia, že je len na parádu alebo čo. Na Pohode minulý rok to isté pri vietnamských rezancoch – megarad pri jednom Vietnamčíkovi, druhý vám predal večeru hneď. Davová psychóza, ovca efekt.
Nechajte sa prehľadať, respektíve prehmatať si batoh (alebo nazrieť dnu). Ak vám do neho SBS-kár chce nazrieť, na 99 % hľadá len fľašu zo skla. Nemá cenu sa s nimi dohadovať, oni si len robia svoju prácu, majú na to oprávnenie a takých ako vy sú tam tisíce. Hoci sa medzi SBS-kármi vyskytne sem-tam nejaké prírodné hovädo, alebo pán Dôležitý, s väčšinou sa dá vyjsť v pohode. Naozaj sú tam len v robote a zvládať veľký dav nemusí byť vždy jednoduché. Mimochodom, usporiadateľská služba a bezpečnostná služba sú dverôzne veci. Crowd asistenti sú tí, čo majú vesty a dávajú pozor na dav. Nielenže vám stoja v ceste do zakázanej zóny, ale môžu vám aj pomôcť, ak vám príde nevoľno.
Ďaľšou temou sú staffáci alebo dobrovoľníci. A teraz pozor. Ak vám napadlo, že si to chcete skúsiť, tri-krát porozmýšľajte do čoho vlastne idete a potom si to rozmyslite ešte ďaľších tri-krát. Máme zaujímavé zákony ohľadom dobrovoľníctva, takže nejaký neskúsený človek si môže myslieť, že sa dostane zadarmo na fest a bude to super. Nie. Berte to seriózne. Ak nie ste zvyknutí na nosenie ťažkých vecí alebo nudu pri strážení parkoviska, kašlite na to. Každý rok sa množia naštvané blogy po festivaloch od staffákov (väčšinou naivných pubertiakov), ktorí čakali niečo iné a rozčarovní nadávajú na organizátorov. Buďte dospelí, zamyslite sa nad princípom dobrovoľníctva (je to o tom, že vy niečo dávate) a možno uvidíte zdiaľky svoju milovanú kapelu. Ale to vám nikto garantovať nemôže. Ide o ten pocit užitočnosti.
Bavte sa a nefoťte ako blázni na každom metri. S príchodom smartfónov sa nepríjemne zmenilo publikum. Napríklad nejaký interpret požiada, aby ho ľudia nefotili – a ako reakcia sa zdvihne les rúk s telefónmi a tabletmi, ktorí si natáčajú, ako muzikant nechce byť fotení. Festival má byť o tom zážitku a nie o tom, ako sa budete na Facebooku chváliť, že ste si odfotili každého muzikanta z piatich uhlov.